Pre rozhodnutie o registrácii zmluvy je potrebné odstránenie akýchkolvek pochybností o tom, či nehnutelnosti, ktoré sú predmetom prevodu, nie sú v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov. Na darovanie nehnutelnosti patriacej do bezpodielového spoluvlastníctva manželov je potrebný súhlas obidvoch spoluvlastníkov.
Predmetom darovacej zmluvy, ktorá bola ohlásená na registráciu, boli nehnuteľnosti, ohľadne ktorých je darujúca vedená ako ich užívateľka aj v evidencii nehnuteľností. Darujúca, ktorá je vydatá, uviedla v zmluve, že tieto nehnuteľnosti nadobúdla kúpou.
Štátne notárstvo v Lučenci ohlasenú zmluvu rozhodnutím z 23. 12. 1969 registrovalo.
Najvyšší súd SSR rozhodol o sťažnosti pre porušenie zákona, ktorú podal generálny prokurátor SSR, tak, že týmto rozhodnutím štátneho notárstva bol porušený zákon.
Z odôvodnenia:
Hoci z dokladov, ktoré malo štátne notárstvo k dispozícii, vysvitá, že nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom darovacej zmluvy, so zreteľom na čas a spôsob ich nadobudnutia, mohli by tvoriť bezpodielové spoluvlastníctvo darujúcej a jej manžela, štátne notárstvo neurobilo v tomto smere potrebné šetrenie, ale uspokojilo sa s jednostranným vyhlásením darujúcej a rozhodlo tak, ako keby bolo doložené, že darované nehnuteľnosti boli vo výlučnom vlastníctve darujúcej.
Odstránenie akýchkoľvek pochybností o tom, či nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom prevodu, nie sú v bezpodielovom spoluvlastníctve, bolo pre rozhodnutie o registrácii bezpodmienečne potrebné, pretože v tom prípade, ak nehnuteľnosť tvorí predmet bezpodielového spoluvlastníctva, bol na ich darovanie potrebný podľa ustanovenia § 145 ods. 1 O. z. súhlas oboch manželov; ináč by bol právny úkon neplatný, pretože darovanie nehnuteľnosti nemožno považovať za bežnú vec, ktorú by mohol vybaviť ktorýkoľvek z manželov sám.
Keď štátne notárstvo registrovalo zmluvu bez zistenia, či k jej platnosti nie je potrebný súhlas manžela darujúcej, porušilo zákon v ustanoveniach § 4 ods. 1 a § 63 ods. 1 Not. por. v súvislosti s ustanovením § 145 ods. 2 O. z.