Vyživovacia povinnosť rodičov k dieťaťu, ktoré uzavrelo manželstvo, trvá ako podporná vo vzťahu k vzájomnej vyživovacej povinnosti manželov. Rodičia plnia vyživovaciu povinnosť k svojmu dieťati len vtedy, ak ju manžel nie je schopný plniť vôbec, alebo nie v plnej miere.
Navrhovateľ sa proti odporkyni, ktorá je jeho dcérou, domáhal zrušenia vyživovacej povinnosti, určenej mu súdnym rozhodnutím z roku 1965 v sume 350 Kčs mesačne. Svoj návrh odôvodnil tým, že medzičasom sa jeho dcéra vydala a jej manžel je povinný postarať sa o jej výživu.
Odporkyňa uviedla, že s J. K. uzavrela manželstvo l. 2.1969 a že obidvaja študujú v druhom ročníku Pedagogickej fakulty.
Okresný súd Bratislava-vidiek vyživovaciu povinnosť navrhovateľa k odporkyni zrušil od 1. 2. 1969. Pri zrušení vyživovacej povinnosti súd prvého stupňa vychádzal z názoru, že uzavretím manželstva sa končí vyživovacia povinnosť rodičov k deťom.
Najvyšší súd SSR rozhodol o sťažnosti pre porušenie zákona, ktorú podal generálný prokurátor SSR, tak, že týmto rozsudkom bol porušený zákon.
Z odôvodnenia:
Nárok na výživu je vždy odvodený zo vzťahu medzi členmi rodinného kolektívu, ktorý je z hľadiska práva na výživu a povinnosti k výžive vzťahom určujúcim. V danom prípade ide vzťah medzi manželmi, z ktorého im vyplýva vzájomná vyživovacia povinnosť, preto navrhovateľka má nárok na výživu predovšetkým voči manželovi. Ak manžel so zreteľom na svoje schopnosti a možnosti nemôže manželke zaistiť výživu, má táto naďalej nárok na výživné voči svojim rodičom. V takomto prípade trvá vyživovacia povinnosť rodičov k dieťaťu ako podporná vo vzťahu k vzájomnej vyživovacej povinnosti manželov. To znamená, že podľa zákona má vyživovaciu povinnosť predovšetkým manžel a rodičia prispievajú na výživu svojho dieťaťa len vtedy, ak ju manžel nemôže plniť vôbec, alebo nie v plnej miere, vzhľadom na svoje obmedzené schopnosti a možnosti. Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom tu pretrváva subsidiárne.
Súd prvého stupňa vychádzajúc z nesprávneho právneho názoru, že uzavretím manželstva bez ďalšieho zaniká vyživovacia povinnosť k vydatým (ženatým) deťom, nevykonal skutkové zistenie o majetku a príjmoch odporkyne a jej manžela. Predovšetkým súd nezistil, či manžel odporkyne je schopný zabezpečiť jej výživu; ani nezistil, či je naň výživou odkázaná. Púhym konštatovaním v odôvodnení rozsudku, že podľa ustanovenia § 91 ods. 1 Zák. o rod. manželia majú vzájomnú vyživovaciu povinnosť, súd prvého stupňa neriešil základnú otázku v prejednávanej veci, či uzavretím manželstva je o výživu odporkyne skutočne postarané. Súd nezisťoval dostatočne ani odôvodnenosť potrieb oprávnenej, najmä z hľadiska spôsobu a podmienok jej prípravy na budúce povolanie (napr. či riadne študuje a skladá skúšky v stanovených termínoch).
Tým, že súd prvého stupňa vychádzal z nesprávneho právneho názoru a preto nezistil náležite skutkový stav, porušil zákon v ustanoveniach § 6 a § 120 ods. 1 O. s. p., § 85 ods. 1, § 91 ods.1 a § 96 ods.1 Zák. o rod.