Ochranné liečenie sa nenariaďuje na určitý čas, ale trvá tak dlho, pokial to vyžaduje jeho účel (§ 72 odst. 5 Tr. zák.). O prepustení z ochranného liečenia po dosiahnutí jeho účelu rozhoduje súd vo vykonávacom konaní (§ 353 Tr. por.).
Rozsudkom Mestského súdu v Košiciach z 27. novembra 1970 sp. zn. 5 T 81/70 bol obvinený A. T. uznaný za vinného z trestného činu rozkrádania majetku v socialistickom vlastníctve podľa § 132 odst. 1 písm. a) Tr. zák. Za tento trestný čin mu bol uložený podľa § 132 odst. 1 Tr. zák. s použitím § 35 odst. 2 Tr. zák. súhrnný trest odňatia slobody v trvaní 22 mesiacov, pričom bol zrušený výrok o treste v rozsudku Mestského súdu v Košiciach sp. zn. 2 Ts 51/70 z 2. 10. 1970. Pre výkon trestu bol obvinený zaradený do druhej nápravnovýchovnej skupiny. Okrem toho súd uložil obvinenému podľa § 72 odst. 2 písm. b) tr. zák. ochranné protialkoholické liečenie na čas najmenej dvoch mesiacov po odpykaní trestu.
Skutok, v ktorom Mestský súd v Košiciach videl trestný čin rozkrádania majetku v socialistickom vlastníctve, spočíval v tom, že obvinený v Košiciach 21. 2. 1970 asi o 02.00 hod. kopnutím rozbil sklo na výkladnej skrini predajne Klenoty, podnikové riaditeľstvo v Bratislave a odcudzil najmenej 20 ks náramkových hodiniek rôznej značky v hodnote najmenej 8050 Kčs a tri strieborné prstene v hodnote najmenej 180 Kčs.
Tento rozsudok Mestského súdu v Košiciach sa stal právoplatný 14. 12. 1970.
Proti tomuto rozsudku podal sťažnosť pre porušenie zákona minister spravodlivosti SSR a vytýka napadnutému rozsudku, že ním bol porušený zákon v ustanoveniach § 72 odst. 5 Tr. zák. Mestský súd uložil obvinenému ochranné protialkoholické liečenie na čas najmenej dvoch mesiacov po odpykaní trestu, čo je v rozpore s ustanovením § 72 odst. 5 Tr. por.
Najvyšší súd SSR zrušil v napadnutom rozsudku výrok o uložení ochranného protialkoholického liečenia a Mestskému súdu v Košiciach prikázal, aby vec v rozsahu zrušenia znova prejednal a rozhodol.
Z odôvodnenia:
Výsledkami prípravného konania i dokazovaním na súde bolo preukazané, že skutkové zistenia napadnutého rozsudku sú správne a že konanie obvineného bolo tiež správne podradené pod ustanovenie § 132 odst. 1 písm. a) Tr. zák. Aj uloženie súhrnného trestu odňatia slobody vo výmere 22 mesiacov zodpovedá ustanoveniam § 23 odst. 1, 31 odst. 1 a 35 odst. 2 Tr. zák. V tomto smere nie je možné napadnutému rozsudku nič vytýkať. K pochybeniu však došlo pri uložení ochranného protialkoholického liečenia. Podľa znalcov psychiatrov je obvinený chronický alkoholik s psychopatickými rysmi a podpriemerným intelektom, ktorý netrpí duševnou chorobou. Na jeho konanie v čase spáchania trestného činu malo vplyv požitie liehových nápojov. Vplyvom opilosti bola čiastočne znížená jeho ovládacia schopnosť. Opilosť si však sám zavinil.
Podľa § 72 odst. 2 písm. b) Tr. zák. súd môže uložiť ochranné liečenie vtedy, keď páchateľ, ktorý sa oddáva nadmernému požívaniu alkoholických nápojov alebo omamných prostriedkov spáchal trestný čin v opilosti alebo v súvislosti s požívaním alkoholu. Podľa § 72 odst. 5 Tr. zák. ochranné liečenie potrvá pokiaľ to vyžaduje jeho účel. Trvanie ochranného liečenia sa teda neurčuje pri jeho uložení, ale vo vykonávacom konaní podľa toho, ako to vyžaduje jeho účel.
Z týchto dôvodov Najvyšší súd vyslovil, že napadnutým rozsudkom bol porušený zákon, tento rozsudok vo výroku o uložení ochranného liečenia zrušil a vec vrátil Mestskému súdu v Košiciach, aby ju v potrebnom rozsahu znova prejednal a rozhodol.