Jedným z predpokladov trvania nároku na vdovský dôchodok podla ustanovenia § 30 ods. 2 písm. f/ zákona č. 101/1964 Zb. je skutočnosť, že manžel vdovy, po ktorom je nárok na vdovský dôchodok uplatňovaný, zomrel následkom pracovného úrazu utrpeného pri plnení pracovných úloh v zamestnaní I. pracovnej kategórie. Ak teda manžel vdovy zomrel následkom choroby z povolania, nepatrí v takomto prípade vdovský dôchodok po uplynutí jedného roku od smrti manžela (§ 30 ods. 1 zákona č. 101/1964 Zb.).
Správa dôchodkov v Bratislave odňala navrhovateľke vdovský dôchodok a jeho výplatu zastavila dňom 21. 5. 1973.
Krajský súd v Banskej Bystrici na návrh navrhovateľky preskúmal toto rozhodnutie Správy dôchodkov a zrušil ho s odôvodnením, že navrhovateľke vdovský dôchodok patrí aj naďalej, lebo jej manžel zomrel v dôsledku choroby z povolania a pred smrťou pracoval v I. pracovnej kategórii. Preto sú splnené podmienky na ďalšiu výplatu dávky v zmysle ustanovenia § 30 ods. 2 písm. f/ zákona č. 101/1964 Zb., lebo navrhovateľka dosiahla ku dňu smrti manžela potrebný vek 40 rokov.
Správa dôchodkov v odvolaní proti uzneseniu súdu prvého stupňa navrhovala potvrdiť jej rozhodnutie, lebo manžel navrhovateľky nezomrel na následky pracovného úrazu utrpeného pri plnení pracovných úloh v I. pracovnej kategórii, ale zomrel ako invalidný dôchodca. Pred priznaním invalidného dôchodku nepracoval v zamestnaní patriacom do I. pracovnej kategórie, ale bol v zamestnaní, ktoré je zadelené do III. pracovnej kategórie. Uviedla ďalej, že príčinou smrti manžela navrhovateľky bola jednoduchá silikóza a kardiorespiračné zlyhanie. Silikózu získal ako míner pri stavbe tunela (1950 až 1954), prípadne v podniku I. v B. (1961-1962), kde vykonával práca patriace do II. pracovnej kategórie. V I. pracovnej kategórii pracoval v čase od 21. 2. 1955 do 30. 11. 1956 a od 8. 11. 1957 do 9. 11. 1958 (v baniach v K. a v O.). Preto nie sú dané podmienky podľa ustanovenia § 30 ods. 2 písm. f/ zákona č. 101/1964 Zb. a navrhovateľke nepatrí vdovský dôchodok aj po uplynutí jedného roku od smrti jej manžela.
Najvyšší súd SSR zmenil uznesenie súdu prvého stupňa tak, že rozhodnutie Správy dôchodkov potvrdil.
Z odôvodnenia:
Prípady, v ktorých výhodnejšia výška, prípadne existencia dávky je viazaná na trvanie zamestnania v I. alebo II. pracovnej kategórii ke dňu vzniku nároku na dôchodok, sú v zákone č. 101/1964 Zb. /1/ v jednotlivých ustanoveniach výslovne uvedené (napr. § 11 ods. 2, § 13 ods. 1, § 18 ods. 1, § 28 ods. 1 a § 30 ods. 2 písm. f/ citovaného zákona).
Ustanovenie § 30 ods. 2 písm. f/ zákona č. 101/1964 Zb. zvýhodňuje vdovy v tom zmysle, že im ponecháva nárok na vdovský dôchodok aj po uplynutí jedného roku, avšak za splnenia podmienok, že jednak vdova dosiahla vek 40 rokov ku dňu smrti manžela, a jednak, že smrť manžela nastala následkom pracovného úrazu utrpeného pri plnení pracovných úloh v zamestnaní I. pracovnej kategórie. Z toho nepochybne vyplýva, že výhody tohto citovaného ustanovenia patria vdove len vtedy, ak jej manžel zomrel následkom pracovného úrazu utrpeného v zamestnaní I. pracovnej kategórie pri plnení pracovných úloh. Na ďalšie prípady smrti manžela vdovy nemožno takto zvýhodnený nárok na vdovský dôchodok rozšíriť.