Pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva nemožno ponechať stranou ani pohladávky a dlhy, ktoré vznikli za trvania bezpodielového spoluvlastníctva manželov (§ 496, 150 o. z.).
Č. 46/1966 sb. rozh.
Pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva nemožno ponechať stranou ani pohľadávky a dlhy, ktoré vznikli za trvania bezpodielového spoluvlastníctva manželov ( § 496, 150 o. z.).
(Rozhodnutie Najvyššieho súdu z 18. marca 1966, 4 Cz 10/66.)
J. B. sa domáha rozdelenia zákonného majetkového spoločenstva (správne vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva) preto, že jeho manželstvo so žalovanou bolo rozvedené a to dňa 10. 4. 1964 a k dohode o vyporiadanie nedošlo. Uviedol, že za trvania manželstva ako manželia získali nábytok v celkovej hodnote 3100 Kčs a ušetrili 12 550 Kčs, z čoho vkladnú knižku na 2550 Kčs má u seba, vkladná knižka na 10 000 Kčs zostala u žalovanej.
Žalovaná uznala súpis za správny a o vkladnej knižke na 10 000 Kčs uviedla, že ku dňu rozvodu bol na nej zbytok už len 100 Kčs. Rozdiel vybrala po odchode žalobcu zo spoločnej domácnosti a peniaze použila jednak na úhradu potrieb mal. dieťaťa, jednak – 4900 Kčs – dala svojim rodičom ako náhradu za to, že po čas spolužitia s odporcom poskytovali im rodičia bezplatne stravu a starali sa o ich dieťa.
Okresný súd v Bratislave-vidiek svojím rozhodnutím ponechal vo vlastníctve žalovanej nábytok a prikázal jej, aby vyplatila žalobcovi 4525 Kčs. Vychádzal pritom zo zistenia, že ak počas asi 20 mesiacov poskytovali rodičia žalovanej obidvom manželom stravu a byt v ich dome, išlo o dar a že teda niet dôvod pre to, aby im žalovaná dodatočne na úhradu poskytnutého zaopatrenia niečo vyplácala. Výbery z vkladnej knižky boli preto neodôvodnené až na sumu 1500 Kčs, ktorú súd považuje za primeranú na úhradu potrieb mal. dieťaťa v čase, v ktorom žalobca neplatil výživné. Zahrnul preto okresný súd do ceľkovej hodnoty bezpodielového spoluvlastníctva i sumu 8500 Kčs, ktorá by správne na vkladnej knižke mala byť ku dňu rozvodu.
Krajský súd v Bratislave na odvolanie žalovanej zmenil rozsudok súdu prvého stupňa potiaľ, že žalovanej prikázal zaplatiť žalobcovi len 650 Kčs. V dôvodoch rozhodnutia uviedol, že podľa § 149 ods. 3 o. z. mohol súd rozdeliť majetok, ktorý bol v čase zániku manželstva v bezpodielovom spoluvlastníctve účastníkov, v žiadnom prípade však nemohol zaviazať niektorého z účastníkov k náhrade takej čiastky, ktorá bola počas trvania bezpodielového spoluvlastníctva spotrebovaná. Pri vyporiadaní bolo preto možné prihliadať podľa neho len k vkladu v sume 100 Kčs.
Najvyšší súd rozhodol na sťažnosť pre porušenie zákona podanú predsedom Najvyššieho súdu, že napadnutým rozsudkom krajského súdu bol porušený zákon, a toto rozhodnutie zrušil.
Z odôvodnenia:
Predmetom konania je vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva podľa § 150 o. z. Predpokladom správneho rozhodnutia o vyporiadaní je predovšetkým zistenie, čo do tohto bezpodielového spoluvlastníctva patrí a čo môže by predmetom vyporiadania. Vzhľadom k úprave majetkových vzťahov medzi manželmi vo forme spoluvlastníctva a vzhľadom k § 143, 127 o. z. je treba vychádzať z názoru, že predmetom bezpodielového spoluvlastníctva môžu byť predmety osobného vlastníctva, teda veci, nie práva, ako pohľadávky a pod.
Pochybil teda krajský súd, ak v dôsledku odchylného právneho názoru sa nezaoberal otázkou, či dispozícia žalovanej zo spoločnými úsporami zodpovedala § 145 ods. 1 o. z. Možno pripustiť, že čerpanie spoločných úspor na úhradu potrieb spoločného dieťaťa v primeranom rozsahu je bežnou záležitosťou, ku ktorej netreba súhlasu druhého manžela. Nie je však takouto záležitosťou plnenie tretej osobe, pre ktoré niet právneho dôvodu, poprípade poskytnutie daru nie nepatrnej hodnoty. Ak totiž žalovaná dodatočne po zrušení spoločnej domácnosti so žalobcom vyplatila svojím rodičom určité, a to vyššie, sumy ako náhradu za stravu, ktorú im predtým poskytovali, mal krajský súd skúmať, či vzhľadom na nedostatok súhlasu druhého manžela nejde o právny úkon neplatný. V prípade neplatnosti tohoto právneho úkonu bola by tu pohľadávka na vrátenie takto neoprávnene poskytnutého plnenia, ku ktorej je treba pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva prihliadať a s ňou počítať. Len tak je možné spravodlivo rozdeliť všetko, čo bolo v priebehu manželstva získané, včítane úspor, o ktoré sa pričinili obidvaja manželia. Opačný výklad by bol v rozpore i so zásadami socialistického spolužitia, pretože by mohol podporovať nežiadúce tendencie niektorých manželov disponovať po event. zrušení spoločnej domácnosti so spoločným majetkom tak, aby ku ňu zrušenia manželstva bola aspoň časť spotrebovaná a nemusela byť delená.
V ďalšom konaní bude preto treba posúdiť, v akom rozsahu možno dispozície žalovanej so spoločnými úsporami považovať za bežné záležitosti v zmysle § 145 o. z. a v akom rozsahu nie a pri vysporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva k tejto pohľadávke prihliadnúť.
Pokiaľ krajský súd vychádzal z iného právneho názoru, porušil svojím rozhodnutím zákon v ustanoveniach § § 145 ods. 1, 143, 150 a 496 o. z.