Začatie trvalého spoločného bývania pracovníka s manželkou v priebehu trvania manželstva treba považovať za nasledovanie manžela do miesta jeho bydliska (§ 51 ods. 1 písm. e/ Zák. práce), aj keď k tomu nedochádza ihneď po uzavretí manželstva a aj keď pracovníkovi k jeho žiadosti organizácia umožnila po uzavretí manželstva preloženie do iného miesta bližšie bydliska jeho manželky.
Žalujúca organizácia sa žalobou domáhala určenia, že žalovaným vo výpovedi zo 6. 4. 1973 uvedený výpovedný dôvod nasledovania manželky do miesta jej bydliska v B. B. nie je daný, lebo žalovaný už u manželky býva.
Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť, tvrdil, že má doteraz trvalé bydlisko v P., za manželkou do B. B. len občas dochádzal a výpoveďou pracovného pomeru sleduje teraz dosahnutie možnosti trvalého spolužitia s rodinou.
Okresný súd v Banskej Bystrici žalobu zamietol a v odôvodnení rozsudku poukázal na odôvodnenost výpovede žalovaného podľa ustanovenia § 51 ods. 1 písm. e/ Zák. práce i na spoločenský význam manželstva a záujem na jeho zachovaní.
Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil a v odôvodnení svojho rozsudku zdôraznil potrebu vychádzať nielen zo slovného znenia ustanovenia § 51 ods. 1 písm. e/ Zák. práce, ale i z účelu ním sledovaného – poskytnúť manželstvu a rodine zvýšenú ochranu. Pojem bydliska treba preto v danom prípade vykladať s ohľadom na možnosť spolužitia manželov a rodiny a výpoveď treba považovať za odôvodnenú v tom prípade, keď manželia majú oddelené bydlisko a zamestnanie jedného z nich im brání, aby bývali spoločne.
Proti uvedenému rozsudku súdu druhého stupňa podal generálny prokurátor SSR sťažnosť pre porušenie zákona, v ktorej vytýkal, že u žalovaného neboli 6. 4. 1973 splnené podmienky pre výpoveď podľa ustanovenia § 51 ods. 1 písm. e/ Zák. práce. Žalovaný už od 5. 11. 1970 býval s manželkou v B. B. v byte jej rodičov a už vtedy si vytvoril predpoklady pre vedenie svojho rodinného, hospodárskeho a spoločenského života v spoločnom bydlisku. Nasledovanie manžela do jeho bydliska nemožno vykladať v závislosti od splnenia ohlasovacej povinnosti a v súvislosti s použitím administratívnoprávnych pojmov trvalého alebo prechodného pobytu, ale treba vychádzať z uskutočnenia zmeny doterajšieho bydliska za miesto bydliska druhého manžela, lebo táto zmena sleduje zdravé rozvíjanie manželského a rodinného života. Skutočnosť, že jeden z manželov nie je zamestnaný v bydlisku druhého manžela, nie je pritom rozhodujúca.
Najvyšší súd SSR dospel k záveru, že táto sťažnosť pre porušenie zákona nie je dôvodná a zamietol ju.
Z odôvodnenia:
V základných ustanoveniach Občianskeho súdneho poriadku ( § 1 a nasl.) 1) je súdom uložená povinnosť zabezpečovať spravodlivú a účinnú ochranu práva a oprávnených záujmov občanov a organizácií a dbať na to, aby právne vzťahy zodpovedali zákonom, aby nedochádzalo k porušovaniu záujmov spoločnosti ani práv občanov a aby sa práva nezneužívali na úkor spoločnosti alebo jednotlivca.
Pri prejednávaní a rozhodovaní vecí, ktoré vyplývajú z pracovných vzťahov, treba prihliadať i na zmluvnú povahu pracovnoprávnych vzťahov a na potrebný súlad výkonu práva a povinností vyplývajúcich z pracovnoprávnych vzťahov s pravidlami socialistického spolužitia (čl. III základných zásad Zákonníka práce).
Zákonník práce 2) umožňuje pracovníkom rozviazať pracovný pomer i jednostrannými právnymi úkonmi. Jeden z takýchto spôsobov skončenia pracovného pomeru – výpoveď danú pracovníkom – upravuje Zákonník práce tak, že v ustanovení § 51 ods. 1 uvádza typické prípady vážnych dôvodov výpovede; naproti tomu v druhom odseku citovaného ustanovenia bráni prípadnej bezdôvodnej fluktácii predĺžením bežnej výpovednej lehoty šesť mesiacov (porovnaj aj dôvodovú správu k Zákonníku práce).
Vážnym dôvodom výpovede je i nasledovanie manžela do miesta jeho bydliska ( § 51 ods. 1 písm. e/ Zák. práce). Osobitná ochrana manželstva a rodiny (v zmysle čl. 26 ods. 1 Ústavy ČSSR) sa tu premieta do Zákonníka práce spôsobom, ktorý vyžaduje potrebu vykladať príslušné ustanovenie z hľadiska sledovaného účelu – vytvárania optimálnych predpokladov pre spoločné bývanie manželov. Z povinnosti manželov žiť spolu ( § 18 Zák. o rod.) možno totiž vyvodiť i povinnosť usilovať sa o to, aby sa v spoločnom byte manželov vytvorila ich spoločná domácnosť ako výraz a naplnenie životného spoločenstva.
Tento účel ustanovenia § 51 ods. 1 písm. e/ Zák. práce mali obidva súdy na zreteli, keď v prejednávanej veci rozhodovali.
Žalovaný nastúpil u žalujúcej organizácie do práce v roku 1961 na pracovisko v P., kde aj býval spoločne s matkou. Keď sa 8. 11. 1969 zosobášil s V. S., bývajúcou v B. B., požiadal o preloženie na pracovisko v B. a tu bol zamestnaný do 4. 11. 1970 až do výpovede pracovného pomeru. Trvalé bydlisko žalovaného zostalo pritom v P. a za manželkou len občan dochádzal do B. B., kde sa prihlásil iba na prechodné ubytovanie v byte manželkiných rodičov. Manželom sa medzičasom narodilo dieťa, vlastnú spoločnú domácnosť však pre nedostatok bytu nezaložili.
Ak za tejto situácie dal žalovaný 6. 4. 1973 žalujúcej organizácii výpoveď podľa ustanovenia § 51 ods. 1 písm. e/ Zák. práce z dôvodu nasledovanie manželky do B. B., nemožno dôjsť k záveru, že použitý výpovedný dôvod nejestvuje. Žalovaný v čase uzavretia pracovnej zmluvy býval v P. a tam aj nastúpil do práce. Po uzavretí manželstva v roku 1969 dosiahol na základe žiadosti o preloženie na výkon práce do iného miesta v rámci organizácie (do jej závoru v B.) iba skrátenie vzdialenosti medzi svojím pravidelným pracoviskom a bydliskom manželky. Tým nestratil možnosť rozviazať pracovný pomer z dôvodu uvedeného v ustanovení § 51 ods. 1 písm. e/ zák. práce. Rovnako sa na jeho práve skončiť pracovný pomer s použitím uvedeného výpovedného dôvodu nič nezmenilo ani prihláškou na prechodný pobyt v B. B. Podľa výsledkov dokazovania mal žalovaný naďalej svoje doterajšie trvalé bydlisko v sídle podnikového riaditeľstva žalujúcej organizácie v P. a svoje pravidelné pracovisko v závode žalujúcej organizácie v B. Spĺňal teda v čase výpovede podmienky ustanovenia § 51 ods. 1 písm. e/ Zák. práce, ak sa rozhodol nasledovať manželku do B. B. Motívy dania výpovede (možnosť získania bytu, súvislosť výpovede so zamietnutím predchádzajúcej žiadosti o rozviazanie pracovného pomeru dohodou) nie sú pritom právne významné. Napokon z uvedeného skutkového stavu veci zjavne vyplýva, že na strane žalovaného nešlo ani o bezdôvodnú fluktáciu, ani o výkon práva v rozpore so zásadami socialistického spolužitia.
Súd druhého stupňa preto správne potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa, ktorým bola žaloba organizácie o neplatnosť rozviazania pracovného pomeru výpoveďou zamietnutá.
Z týchto dôvodov nie je sťažnosť pre porušenie zákona opodstatnená, a preto ju Najvyšší súd SSR zamietol ( § 242 ods. 1 O. s. p.).
1) Úplné znenie Občianskeho súdneho poriadku so zmenami a doplnkami bolo vyhlásené pod č. 162/1973 Zb.
2) Úplné znení Zákonníka práce so zmenami a doplnkami bolo teraz vyhlásené pod č. 55/1975 Zb.