Druh práce, ktorý má člen jednotného rolníckeho družstva vykonávať podla písomnej dohody o pracovných podmienkach (§ 47 zákona č. 122/1975 Zb.), môže byť platne zmenený iba vtedy, ak sa JRD a jeho člen dohodnú písomne na takej zmene (§ 17 nariadenia vlády ČSSR č. 138/1975 Zb.); ústne alebo konkludentne urobená zmena je teda neplatná.
Žalobca sa domáhal návrhom podaným zmierovacej komisii žalovaného JRD, aby bolo určené, že jeho prevedenie na inú prácu (z funkcie vedúceho referenta zásobovania na stredisku v S. na prácu opravára na stredisku v N.) opatrením z 1. 7. 1981 je neplatné, že žalované JRD nesprávne hodnotilo dni 1., 2. a 3. 6. 1981 ako dni jeho neospravedlnenej absencie a ďalej žiadal, aby žalovanému JRD bolo uložené zaplatiť mu odmenu za prácu od 1. 6. 1981 do doby, keď mu umožní pracovať podľa dohody o pracovných podmienkach. Keďže medzi účastníkmi nedošlo k uzavretiu zmieru, zmierovacia komisia postúpila spor na prejednanie súdu.
Okresný súd v Topoľčanoch rozsudkom žalobu zamietol.
Krajský súd v Bratislave rozhodol o odvolaní žalobcu tak, že rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil. Na základe výsledkov vykonaného dokazovania prijal záver, že napriek tomu, že v zmysle dohody o pracovných podmienkach z 23. 1. 1979 bol žalobca zaradený do funkcie vedúceho zásobovania, došlo medzi účastníkmi konkludentne k uzavretiu dohody o zaradení žalobcu do funkcie nákupcu, ktorá u žalovanej organizácie súvisí z dôvodov ekonomických aj s vedením motorového vozidla. Ďalej odvolací súd z výsledkov vykonaného dokazovania zistil, že žalobca mal aj pri zhoršenom zdravotnom stave (očné ochorenie) povolené vykonávať funkciu vodiča z povolania, ktorú však odmietol vykonávať. Až odobratím vodičského oprávnenia na motorové vozidlá kategórie A, C, T, G stratil žalobca spôsobilosť vykonávať funkciu vodiča z povolania a žalovanému JRD vznikla povinnosť preradiť ho na inú prácu, čo aj vykonalo. Tým podľa záveru odvolacieho súdu splnilo svoju povinnosť, ktorá mu vyplýva z ustanovenia § 37 ods. 1 písm. a) Zák. práce. Žalované JRD malo povinnosť preradiť žalobcu na inú prácu zo zdravotných dôvodov podľa ustanovenia § 18 ods. 1 písm. a) nariadenia vlády ČSSR č. 138/1975 Zb.
Odvolací súd ďalej dospel k záveru, že žalobca v dňoch 1., 2. a 3. 6. 1981 neodôvodnene odmietol viesť motorové vozidlo, a preto jeho neprítomnosť v práci v týchto dňoch treba považovať za neospravedlnenú absenciu.
Odvolací súd takisto nepripustil rozšírenie žaloby o náhradu pracovnej odmeny.
Najvyšší súd SSR rozhodol o sťažnosti pre porušenie zákona, ktorú podal generálny prokurátor SSR, tak, že uvedenými rozsudkami súdov obidvoch stupňov bol porušený zákon.
Z odôvodnenia:
Pracovné vzťahy v jednotných roľníckych družstvách upravuje ustanovenie § 45 a násl. zákona č. 122/1975 Zb.; prácu v družstve vykonávajú zásadne jeho členovia; výnimočne môže družstvo zamestnať občanov i v pracovnom pomere, prípadne v inom pracovnoprávnom vzťahu; pracovné vzťahy, ktoré vznikajú medzi družstvom a jeho členmi, sa spravujú zákonom č. 122/1975 Zb., zatial čo Zákonníkom práce, prípadne ďalšími predpismi, sa spravujú len pokiaľ to výslovne určuje zákon č. 122/1975 Zb., Zákonník práce alebo iný právny predpis. Zákonník práce 1) v tejto súvislosti v ustanovení § 3 ods. 3 určuje, že pokiaľ jednotné roľnícke družstvá môžu podľa stanov alebo osobitných predpisov dojednávať pracovné pomery s nečlenmi družstva alebo pokiaľ uzavierajú dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru ( § 232 a násl. Zák. práce), spravujú sa tieto pracovnoprávne vzťahy Zákonníkom práce.
V prejednávanej veci predmetom sporu boli otázky, či je platné rozhodnutie organizácie o prevedení žalobcu na prácu opravára v stredisku N., či nevykonávanie práce nákupcu spojenú s vedením služobného motorového vozidla v dňoch 1. 6. až 3. 6. 1981 možno považovať za absenciu a či žalobcovi prislúcha náhrada mzdy od 1. 6. 1981 v dôsledku neprideľovania práce podľa dohody o pracovných podmienkach.
Žalobca bol členom žalovaného jednotného roľníckeho družstva; bolo preto potrebné zistiť, či žalované JRD preradilo žalobcu na inú prácu a či išlo o preradenie platné.
Podľa ustanovenia § 47 zákona č. 122/1975 Zb. sa medzi jednotným roľníckym družstvom a jeho členom uzaviera dohoda o pracovných podmienkach, podľa ktorej je člen povinný vykonávať prácu v družstve za podmienok určených touto dohodou.
Dohoda o pracovných podmienkach môže byť platne uzavretá len písomne. Jej náležitosťami sú: vymedzenie druhu práce, ktoré má člen vykonávať, miesto výkonu práce a deň nástupu práce. Dohodnutie druhu práce medzi členom a organizáciou sleduje konkrétne určenie pracovných úloh, ktoré majú byť náplňou pracovných vzťahov medzi členom a družstvom. Obyčajne sa má pritom vychádzať z pracovných činností a funkcií, ako sú uvedené v kvalifikačných katalógoch. Zákon č. 122/1975 Zb. o poľnohospodárskom družstevníctve dáva záruku, že člen družstva nemusí vykonávať prácu v inom mieste, ak nebol preložený v rámci zákonných predpisov. Družstvo si môže v dohode o pracovných podmienkach so svojím členom dohodnúť i ďalšie pracovné podmienky, na ktorých majú záujem. Odo dňa, ktorý bol v dohode o pracovných podmienkach dohodnutý ako deň nástupu do práce, je družstvo povinné prideľovať svojmu členovi prácu podľa dojednanej dohody, platiť mu za vykonanú prácu odmenu podľa predpisov o odmeňovaní práce v družstvách, vytvárať podmienky pre úspešné plnenie jeho pracovných úloh a dodržiavať ostatné pracovné podmienky stanovené právnymi predpismi, stanovami a pracovným poriadkom družstva, prípadne touto dohodou ( § 48 a § 49 ods. 1 písm. a/ zákona č. 122/1975 Zb.).
V prejednávanej veci z doteraz zisteného skutočného stavu plynie, že žalobca ako člen žalovaného družstva bol v rámci dohody o pracovných podmienkach uzavretej 23. 1. 1979 medzi ním a družstvom zaradený ako vedúci referent zásobovania. V tejto dohode nebolo uvedené, že pri plnení svojej pracovnej náplne bude ako vodič viesť motorové vozidlo a že táto činnosť bude patriť do jeho pracovnej náplne. Za daného stavu bolo preto družstvo povinné prideľovať žalobcovi prácu dohodnutú v pracovných podmienkach v rozsahu určenom úpravou Ministerstva poľnohospodárstva a výživy SSR z 15. 5. 1979 č. Fm 01-617 o odmeňovaní členov a pracovníkov vykonávajúcich technickohospodárske funkcie v jednotných roľníckych družstvách. Okolnosť, že žalobca konkludentne súhlasil s vykonávaním práce samostatného referenta zásobovania, nemôže nič zmeniť na tejto povinnosti družstva. Takisto skutočnosť, že v dohode o pracovných podmienkach sa účastníci nedohodli ó tom, že žalobca bude pri práci používať služobné motorové vozidlo, ktoré bude sám viesť, mala za následok, že žalobca mohol túto činnosť (ktorú ináč vykonával dobrovoľne) kedykoľvek odmietnuť vykonávať.
Dohodu o pracovných podmienkach možno zmeniť podľa ustanovenia § 17 nariadenia vlády ČSSR č. 138/1975 Zb. lem vtedy, ak sa družstvo a člen družstva dohodnú na jej zmene. Zmena dohody sa musí uskutočniť písomne.
Pracovné zaradenie člena družstva sa teda môže zmeniť len v rámci dohody o zmene skôr uzavretej dohody o pracovných podmienkach alebo v prípadoch, v ktorých je člen družstva povinný vykonávať prácu iného druhu alebo na inom mieste, než bolo dojednané v tejto dohode, teda v prípadoch taxatívne vymenovaných v ustanoveniach § 18 a nasl. nariadenia vlády ČSSR č. 138/1975 Zb., vykonávajúceho ustanovenie § 50 ods. 1 písm. b/ zákona č. 122/1975 Zb. Preložiť člena družstva na sústavné vykonávanie práce do iného miesta než sa dojednalo, možno len v prípadoch uvedených v ustanovení § 21 nariadenia vlády ČSSR č. 138/1975 Zb.
Z výsledkov prevedeného dokazovania v prejednávanej veci vyplývalo, že žalobca odmietol vykonávať činnosť vodiča dňom 1. 6. 1981. Preto ak žalobca v dňoch 1. 6. až 3. 6. 1981 bol na pracovisku a organizácia mu odmietla prideľovať prácu podľa uzavretej dohody o pracovných podmienkach, nemožno čakanie žalobcu na prácu považovať za neospravedlnenú neprítomnosť v práci. Tiež skutočnosť, že žalobca predložil organizácii posudok, že zo zdravotných dôvodov nemôže vykonávať prácu vodiča z povolania, neoprávňovala družstvo (vzhľadom na obsah dohody o pracovných podmienkach) previesť žalobcu natrvalo na prácu opravára v N. (porov. § 18 nariadenia vlády ČSSR č. 138/1975 Zb.). Opatrenie organizácie z 1. 7. 1981 o prevedení žalobcu na prácu opravára bolo preto neplatné. Toto opatrenie bolo neplatné aj z toho dôvodu, že v skutočnosti išlo aj o preloženie do iného miesta výkonu práce než bolo medzi účastníkmi dohodnuté v dohode o pracovných podmienkach z 23. 1. 1979, pričom podmienky pre preloženie do iného miesta uvedené v ustanovení § 21 nariadenia vlády ČSSR č. 138/1975 Zb. neboli splnené.
Nesprávna je aj časť výroku odvolacieho súdu, ktorou neprepustil rozšírenie žaloby o nárok na náhradu pracovnej odmeny. Tento nárok uplatnil žalobca jednak v tejto žalobe a jednak v konaní vedenom pod sp. zn. 3 C 28/82 Okresného súdu v Topoľčanoch a spojenom uznesením tohto súdu z 18. 2. 1982 s týmto sporom na spoločné konanie. V prípade, že súd považoval uvedený návrh za neúplný, mal žalobcu poučiť o jeho doplnení v zmysle ustanovení § 5 a § 43 ods. 1 O. s. p.
Bude teda potrebné doplniť dokazovanie, aby sa dalo posúdiť, či účastníci rešpektovali uvedené ustanovenia zákona č. 122/1975 Zb., prípadne nariadenia vlády ČSSR č. 138/1975 Zb.
Z uvedených dôvodoch došlo teda rozhodnutiami súdov obidvoch stupŇov k porušeniu zákona v ustanoveniach § 1, § 2, § 5, § 6, § 120 ods. 1, § 132, § 153 ods. 1 (a odvolacím súdom v ustanoveniach § 95 ods. 2 a § 219) O. s. p. v súvislosti s ustanoveniami § 45 a nasl. zákona č. 122/1975 Zb., § 17 a nasl. nariadenia vlády ČSSR č. 138/1975 Zb.
1) zákon č. 65/1965 Zb. (v znení so zmenami a doplnkami vyhlásenom pod č. 55/1975 Zb. a v znení zákonov č. 72/1982 Zb. a č. 111/1984 Zb.)