Ak československý štátny občan alebo obyvatel ČSSR bez štátnej príslušnosti nadobudne v cudzine predmety spotreby, a ak takto koná s úmyslom v tuzemsku ich so ziskom predať, naplňuje tým skutkovú podstatu prečinu podla § 2 písm. d) zákona č. 150/1969 Zb., pokial nejde o trestný čin špekulácie podla § 117 Tr. zák. V postihu podla ustanovení o špekulácii nie je však zahrnutá skutočnosť, že páchatel predmety nadobudnuté v cudzine dopravil do tuzemska v rozpore s predpismi o obehu tovaru v styku s cudzinou. Súbeh prečinu podla § 2 písm. d) zákona č. 150/1969 Zb. (trestného činu špekulácie podla § 117 Tr. zák.) s prečinom podla § 5 písm. a) Zákona o prečinoch (trestným činom porušovania predpisov o obehu tovaru v styku s cudzinou podla § 124 Tr. zák.) je možný.
Č. 24/1971 sb. rozh.
Ak československý štátny občan alebo obyvateľ ČSSR bez štátnej príslušnosti nadobudne v cudzine predmety spotreby, a ak takto koná s úmyslom v tuzemsku ich so ziskom predať, naplňuje tým skutkovú podstatu prečinu podľa § 2 písm. d) zákona č. 150/1969 Zb., pokiaľ nejde o trestný čin špekulácie podľa § 117 Tr. zák. V postihu podľa ustanovení o špekulácii nie je však zahrnutá skutočnosť, že páchateľ predmety nadobudnuté v cudzine dopravil do tuzemska v rozpore s predpismi o obehu tovaru v styku s cudzinou. Súbeh prečinu podľa § 2 písm. d) zákona č. 150/1969 Zb. (trestného činu špekulácie podľa § 117 Tr. zák.) s prečinom podľa § 5 písm. a) Zákona o prečinoch (trestným činom porušovania predpisov o obehu tovaru v styku s cudzinou podľa § 124 Tr. zák.) je možný.
(Stanovisko trestného kolégia Najvyššieho súdu SSR z 30. 11. 1970 č. Tpj 28/70-VIII.)
Odôvodnenie:
Najvyšší súd SSR pri preskúmavaní súdnych rozhodnutí zistil, že vo viacerých prípadoch súdy postihli páchateľov – československých občanov, ktorí v špekulačnom úmysle nadobudli v cudzine predmety potreby a nelegálne ich do ČSSR doviezli, len za prečin podľa § 5 písm. a) zákona č. 150/1969 Zb. Pritom súdy vôbec neuvažovali, či a nakoľko páchateľov čin naplnil aj znaky skutkovej podstaty prečinu podľa § 2 písm. d) zákona č. 150/1969 Zb., resp. trestného činu podľa § 117 Tr. zák.
Takýto postoj súdov je podľa názoru trestného kolégia Najvyššieho súdu SSR v rozpore s ustanovením § 18 Tr. zák. (vo vzťahu k prečinu podľa § 2 písm. d) zákona č. 150/1969 Zb., resp. k trestnému činu podľa § 117 Tr. zák.).
V zmysle § 18 Tr. zák. posudzuje sa trestnosť činu, ktorý v cudzine spáchal československý štátny občan alebo obyvateľ republiky bez štátnej príslušnosti, podľa československých zákonov. Vzhľadom na § 13 odst. 1 zákona č. 150/1969 Zb. v uvedenom ustanovení Trestného zákona vyslovená zásada personality sa vzťahuje i na trestnosť prečinov.
Československé trestné zákonodárstvo v ustanovení § 2 písm. d) Zákona o prečinoch alebo v ustanovení § 117 Tr. zák. považuje za prečin, resp. za trestný čin nadobúdanie predmetov potreby so špekulačným úmyslom. Na tejto skutočnosti nič nemení okolnosť, že prečin, či trestný čin bol začatý i dokonaný v cudzine, kde sa takýto čin prípadne ani nepovažuje za delikt podľa cudzozemského práva, ak k dokončeniu trestného činu podľa zámerov páchateľa malo dôjsť v tuzemsku ( § 17 odst. 2 písm. b) Tr. zák.). Ak teda československý občan (osoba bez štátnej príslušnosti, ktorá má v ČSSR trvalý pobyt) nadobúda predmety potreba so zámerom v tuzemsku ich so ziskom predať, koná v rozpore s ustanoveniami československých trestnoprávnych noriem a môže byť postihnutý podľa ich príslušných ustanovení.
Porušovanie predpisov o obehu tovaru v styku s cudzinou, ktoré podľa „miery ohrozenia všeobecného záujmu“ môže byť postihnuté ako colný priestupok podľa § 15 zákona č. 60/1961 Zb. alebo ako prečin podľa § 5 písm. a) zákona č. 150/1969 Zb. alebo ako trestný čin podľa § 124 Tr. zák., je konaním, ktoré treba posudzovať nezávisle na tom, že s tovarom dopraveným do ČSSR sa malo naložiť špekulačným spôsobom. Ak preto páchateľ nadobudol so špekulačným úmyslom v cudzine predmety potreby a v rozpore s predpismi o obehu tovaru v styku s cudzinou ich nelegálne do ČSSR doviezol, ide o dve na sebe nezávislé skutočnosti, ktoré majú byť posudzované každá podľa iných ustanovení trestnoprávnych noriem.
Súbeh prečinu podľa § 2 písm. d) zákona č. 150/1969 Zb. (trestného činu podľa § 117 Tr. zák.) s prečinom podľa § 5 písm. a) Zákona o prečinoch (s trestným činom podľa § 124 Tr. zák.) je teda v zásade možný. To, pravda, nevylučuje, že v konkrétnom prípade sa uplatnia zásady faktickej konzumpcie (porovnaj aj stanovisko Tpj 28/70-VII).