Postúpiť vec na disciplinárne konanie podla § 171 odst. 2 Tr. por. môže len vyšetrovatel a vo vyhladávaní prokurátor. Právni čakatelia prokuratúry sú v zmysle § 51 odst. 3 Zák. o prokuratúre č. 20/1970 Zb. oprávnení robiť len jednoduché úkony prokurátora alebo vyšetrovatela prokuratúry v rozsahu stanovenom generálnym prokurátorom ČSSR. Rozhodnutie o postúpení veci na disciplinárne konanie však nemožno pokladať za jednoduchý úkon prokurátora alebo vyšetrovatela prokuratúry.
Na základe sťažnosti pre porušenie zákona podanej generálnym prokurátorom ČSSR vojenský senát Nejvyššieho súdu ČSSR zrušil uznesenie právneho čakateľa Vojenskej obvodovej prokuratúry v B. sp. zn. OPv 211/88 zo dňa 31. 5. 1988 a vojenskému obvodovému prokurátorovi v B. prikázal, aby vec v potrebnom rozsahu znova prejednal a rozhodol.
Z odôvodnenia:
Napadnutým uznesením bola podľa § 171 odst. 2 Tr. por. právnym čakateľom vojenskej obvodovej prokuratúry postúpená veliteľovi útvaru na disciplinárne prejednanie trestná vec obv. D., stíhaného pre trestný čin opilstva podľa § 201 Tr. zák., ktorého sa mal dopustiť tým, že dňa 14. 4. 1988 asi o 23.40 hod. po požití väčšieho množstva alkoholických nápojov riadil osobné motorové vozidlo, ktoré je majetkom občana M. D. zn. Škoda 120 L, ŠPZ BBD-17-88, na ceste č. 1/61 medzi T. a B., pričom v mierne pravotočivej zákrute v dôsledku požitého alkoholu nezvládol riadenie vozidla, vbehol do priekopy a havaroval, pretože v zmysle § 294 odst. 2 Tr. zák. ide o trestný čin, ktorý možno vybaviť disciplinárne a vzhľadom na osobu obvineného a povahu jeho činu možno považovať toto vybavenie za postačujúce. V dôvodoch uznesenia sa okrem iného uvádza, že uvedeným protiprávnym konaním obv. D. nepochybne spáchal trestný čin podľa § 201 Tr. zák.
Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 30. 8. 1988.
Proti tomuto uzneseniu podal generálny prokurátor ČSSR v lehote stanovenej v § 272 Tr. por. v neprospech obvineného sťažnosť pre porušenie zákona. V nej uvádza, že nebolo preukázané, že obvinený v čase riadenie motorového vozidla mal v krvi 2,32 promile alkoholu, keď krv mu bola odobratá po viac ako 2 hodinách po nehode, že žiadnym spôsobom nebola vyvrátená jeho obhajoba, že alkohol požil až po nehode a že i znaleckým posudkom bude treba objasniť otázky okolo alkoholu zisteného v krvi obvineného, ako aj to, či vzhľadom na jeho celkový zdravotný stav v dôsledku utrpených zranení vôbec mohol alkohol požiť. Ďalej poukazuje na to, že neboli vypočuté všetky osoby, s ktorými obvinený v kritický večer prišiel do styku a osoby, ktoré už boli vypočuté, bude treba vypočuť detailnejšie. Vyslovuje názor, že ak by obvinený bol alkoholom skutočne ovplyvnený približne tak, ako sa uvádza v napadnutom uznesení, postúpenie veci na disciplinárne vybavenie by neprichádzalo v úvahu. V závere uvádza, že v tejto veci nebol riadne zistený jej skutočný stav, obstarané dôkazy neboli riadne vyhodnotené a vec bola na disciplinárne prejednanie postúpená bez toho, že by bola dostatočne a spoľahlivo objasnená.
Navrhol, aby Najvyšší súd ČSSR podľa § 268 odst. 2 Tr. por. vyslovil, že napadnutým uznesením bol porušený zákon v prospech obvineného D. v ustanoveniach § 2 odst. 5, 6 a § 171 odst. 2 Tr. por., aby podľa § 269 odst. 2 Tr. por. napadnuté rozhodnutie zrušil a ďalej postupoval podľa § 270 odst. 1 Tr. por.
Najvyšší súd ČSSR preskúmal v zmysle ustanovenia § 267 odst. 1 Tr. por. na podklade podanej sťažnosti pre porušenie zákona správnosť výroku napadnutého uznesenia, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, a došiel k záveru, že zákon porušený bol.
V zhode so sťažnosťou pre porušenie zákona vojenský senát Najvyššieho súdu ČSSR z obsahu trestného spisu a z výsledkov prípravného konania zistil, že v tomto prípade bol zákon porušený predovšetkým v ustanovení § 2 odst. 5 Tr. por., vyjadrujúcom zásadu objektívnej pravdy a zásadu vyhľadávaciu.
Zákon bol porušený i v ustanovení § 171 odst. 2 Tr. por., a to v dvoch smeroch.
Za prvé v tom, že v zmysle citovaného ustanovenia bola na disciplinárne konanie postúpená vec, v ktorej nebol riadne zistený skutočný stav. Na disciplinárne konanie možno totiž postúpiť vec len vtedy, keď je plne objasnená, čomu v danom prípade tak nie je. (Naviac, vôbec sa nevyhodnotila osoba obvineného, hoci podľa dikcie citovaného ustanovenia treba prihliadať i k osobe obvineného.)
Za druhé bol zákon porušený v tomto ustanovení tým, že o postúpení veci na disciplinárne konanie rozhodol právny čakateľ. Podľa § 171 odst. 2 Tr. por. tak môže urobiť len vyšetrovateľ a vo vyhľadávaní prokurátor. V zmysle ustanovenia § 51 odst. 3 Zák. o prokuratúre č. 20/1970 Zb. právni čakatelia prokuratúry sú oprávnení robiť len jednoduché úkony prokurátora alebo vyšetrovateľa prokuratúry v rozsahu stanovenom generálnym prokurátorom ČSSR. Rozhodnutia o postúpenie veci na disciplinárne konanie však nemožno pokladať za jednoduchý úkon. Rozhodnutie o postúpenie veci na disciplinárne konanie sa totiž svojím významom blíži významu rozsudku. Z príkazu generálneho prokurátora ČSSR čj. 95/75 zo dňa 9. apríla 1975 vyplýva, že právni čakatelia zaradení vo vojenskej súčasti prokuratúry sú okrem iného oprávnení len k vyšetrovaniu prípadov, o ktorých má byť zo zákona konané vyhľadávanie (najmä trestné činy uvedené v § 294 odst. 1 Tr. zák.), pokiaľ prokurátor rozhodne o ich vyšetrovaní podľa § 161 odst. 2 písm. c) Tr. por. K tomuto treba pre úplnosť dodať, že vyšetrovanie sa koná podľa a v rozsahu prvého oddielu X. hlavy Tr. por. V prípravnom konaní sa rozhoduje – vrátane postúpenia veci podľa § 171 Tr. por. – podľa štvrtého oddielu X, hlavy Tr. por.
Napriek týmto porušeniam zákona však v súčasnosti pokračovanie v trestnom stíhaní obvineného a došetrenie veci v smere naznačenom hore neprichádza v úvahu. Bráni tomu Rozhodnutie prezidenta republiky ČSSR o amnestii zo dňa 27. októbra 1988 v článku IV, písm. b), v ktorom prezident republiky nariadil, aby nebolo začínané a ak už bolo začaté, aby bolo zastavené trestné stíhanie pre prečiny a iné úmyselné trestné činy než sú uvedené pod písm. a), spáchané pred dňom tohoto rozhodnutia, pokiaľ na ne zákon stanoví trest odňatia slobody neprevyšujúci 2 rok. V predmetnej veci ide práve o takýto prípad, pretože na trestný čin opilstva podľa § 201 Tr. zák. zákon stanoví trest odňatia slobody až na jeden rok.
Pretože z obsahu trestného spisu vyplýva, že v tejto veci nie sú dané žiadne také okolnosti uvedené v čl. V citovanej amnestie, pre ktoré by sa dobrodenie tohoto rozhodnutia o amnestii na obvineného nevzťahovalo, vecou vojenskej obvodovej prokuratúry bude podľa § 172 odst. 1 písm. d) Tr. por. z dôvodov § 11 odst. 1 písm. a) Tr. por. trestné stíhanie zastaviť a obvineného poučiť podľa § 11 odst. 2 Tr. por. o tom, že do 3 dní od doby, kedy mu bolo uznesenie o zastavení trestného stíhania oznámené, môže prehlásiť, že na prejednaní veci trvá.